Hokej v dobe kompozitovej

Autor: Michal Fizer | 17.5.2021 o 9:25 | Karma článku: 1,43 | Prečítané:  320x

Je tu opäť Máj – hokejovej lásky čas. Hokejista ju má rád no aj tak ju každé 1-2 týždne mení. Najlepšia je umelá? Hokejka - parametre, minulosť, budúcnosť. Čo hokejka dokáže a sú všetky Made in China?  

Máj - hokejovej vášne čas

Určite každý hokejový fanúšik ju už držal v rukách, ohmatal si jej pevné telo, tvary a znaleckým okom zhodnotil jej krivku v spodnej časti. Pochvastal sa pred kamarátmi aký má skvelý dizajn, aká je cool, a že aké kúsky s ňou dokáže. Pasívnejší fanúšik ju vrátil majiteľovi a aktívnejší ju zas riadne otestoval v adrenalínovej akcii. Fanúšik profík s ňou bežne zvláda aj fyzicky náročných takmer 3 x 20 minút v plnom nasadení a 100% koncentrácii. Áno, ako si už každý čitateľ Sme na 99% tipol reč je o "palici", teda hokejke, tej bez ktorej by náš najpopulárnejší slovenský šport bol len nepodarenou mutáciou futbalu na ľade.

Zoznámme sa, volám sa hokejka

od romantiky k technike

Hokejka má 2 hlavné časti a niekoľko parametrov ktoré sa oplatí poznať. Časť ktorú držíme v rukách je násada (shaft), býva pevne alebo oddeliteľne spojená s čepeľou (blade) ktorá strieľa puky. Hlavnou vlastnosťou násady je jej tvrdosť (flex), tá býva bežne od 30 do 105. Mäkké hokejky sú pre mládež a hmotnostne ľahších hráčov, najtvrdšie pre svalnatých obrov typu Zdeno Chára. Niektorí výrobcovia označujú tvrdosť slovom Stiff a 1 až 3 písmenami x. Správnu dĺžku hokejky by som prirovnal k primeranej dĺžke carvingových lyží = po bradu. U čepele je rôzne jej zakrivenie, najrozšírenejším je ohnutie "Sakic". Maximálne povolený limit krivky je 19 mm. Okrem štandardných zakrivení hokejok majú najlepší profíci z NHL u objednávaných hokejok svoje vlastné zahnutie na mieru. Nemerateľným parametrom je tzv. "Feel" čo je v preklade "pocit" hokejistu z hrania hokejkou, ten je len good feel alebo bad feel.

Exkurz od hokejového praveku drevenej éry cez dobu kompozitovú do blízkej budúcnosti

Hokejka už oslavuje vyše 150 rokov svojej histórie. Dobu drevenú zahájili okolo roku 1830 výrobcovia Mic-Mac hokejok a hráči v Novom Škótsku v kolíske hokeja Kanade. Hokejoví pionieri ich vyrábali najprv z hrabu, javora a vŕby, neskôr zo žltej brezy a jaseňa. Podoba hokejky sa dlho nemenila, menší progres v jej výrobe nastal až v roku 1940 laminovaním. Najprv sa laminoval len povrch hokejok, neskôr sa začali "sendvičovať", to zn. najmä čepele lisovať z vrstiev dreva prekladaných sklenými vláknami. Rok 1960 priniesol hokejky s umelohmotným povrchom. O 2 roky neskôr sa zapísal do histórie hokejok slovenský rodák Stan Mikita zpopularizovaním "zakrivenej" čepele "banana blade". Náhodou sa mu pri tréningu hokejka ohla a s takou sa mu strieľalo puky lepšie a tvrdšie. Do Európy tento vynález priviezol obranca Jozef Čapla zo zájazdu v Kanade roku 1963. Populárne alpačky (obrátené meno Čapla) ovládli československú ligu. Krivá čepeľ zvýhodňovala kontrolu puku pri jeho miešaní, nevýhodou to bolo pri streľbe bekhendom, cez ruku.

V roku 1970 sa začalo experimentovať s kovovými materiálmi. Vyrobili sa celohliníkové hokejky, ktoré síce boli veľmi pevné a v presných tvaroch no ťažké a nepružné so zlým feel-ingom, preto ostali z hliníku len čepele. Drevo hokejok koncom 20. storčia definitívne nahradili kompozity sklenených a uhlíkových vláken, aj materiálov leteckého a vesmírneho priemyslu, kevlaru, titánu, dokonca aj silikónu. Uhlíkové vlákna pre hokejky majú vyššiu kvalitu ako tie ktoré sa používajú v krídlach lietadiel. Príchodom kompozitiek sa extrémne skrátil výrobný cyklus hokejok a ich cena vyšplhala aj na 270 €. Najdrahšou z nich je Reebok 11K Sickick III s cenovkou 1837 €.

Kompozitky sú asi 5x drahšie ako drevené, kvalitou predstihujú drevo no lámu sa približne narovnako ako drevené. Výhodou drevených je hlavne ich cena, sú odolné s pevnou čepeľou no ťažšie a škodí im vlhko. Kompozitové hokejky sú ľahké, tuhé, ich sortiment na trhu je veľmi bohatý a rôznorodý, sú tvarovo presné identické čo je pri výrobe z dreva nedosiahnuteľná vlastnosť. Majú však lámavejšiu čepeľ a časom mäknú.

Z našich hráčov najdlhšie hrali s drevom napr. Pálfy, Štumpel. Jožko Štumpel hral so svojou KOHO-vkou ešte v 2011-om na MS v Bratislave a s Sherwood-kou hral aj vo finále Extraligy v r. 2015. Košičan Kledrowetz sa rozlúčil s drevom v 2007-om. V českej extralige boli drevenými mohykánmi Ručinský a Výborný, v NHL Spezza, Paul Stastny a Keith Aucoin. Aucoin s takou vyhral v 2004-om súťaž o najtvrdšiu strelu NHL. Tréner Jindra Novotný však nerád vidí kompozity v rukách hokejovej mládeže. Poškodené kĺby, zápästia, lakte, ramená nestačia svojím vývojom na tvrdé materiály kompozitových hokejok.

Aerodynamické rešeto, kolt bez zásobníka

Budúcnosť vývoja hokejok ide dvoma smermi, zvyšovaním ich výdrže na úroveň napr. celohliníkových, alebo znižovaním ich ceny použitím lacnejších materiálov či menej nákladného spôsobu výroby. 2 pokrokové typy hokejok blízkej budúcnosti sú z krajín NHL, Kanady a USA. V kraji Bostonských medveďov, v Stonehame sa narodila kompozitová palica z uhlíkových vláken AIRBLADE firmy Carbon Sport nedávno premenovanú podľa zakladateľa na TOVI. Pozoruhodná je najmä jej Criss-Cross čepeľ s „výpletom“ v tvare diamantovej vzorky. Deravé rešeto čepele má menší odpor vzduchu a dáva strelám vyššiu presnosť a rýchlosť. Z oblasti kanadského Toronta je „nezničiteľná“ palica COLT. Hokejka má extrapevné telo z kompozitu s veľmi odolnou spodnou časťou násady a čepeľou. Extra odolnosť jej dodáva nano technológia Integran ktorá používa Nano-Nikel materál nanesený na hokejku v jej dolnej tretine vo vrstve tenkej asi ako lepiaca páska alebo náter farbou. Pri minimálnom náraste hmotnosti hokejky rapídne stúpa jej pevnosť a odolnosť. (425 g telo hokejky + 30 g nano-nikel vrstva). Ping-pongová loptička potiahnutá spomínanou nano vrstvou vydrží bez ujmy pod váhou 112 kg dospelého chlapa.

Čo palica dokáže?

Hokejkou sa dá sekať, prihrávať, dorážať puky, brániť strelám, no najmä strieľať na bránku. Poznáme 4 druhy hokejových striel : cez ruku (backhand shot), strelu švihom (snap shot), strelu zápästím (wrist shot) a t.zv. "golfák" (slap shot). Podľa analýzy striel v NHL, sezóne 2011/12 najúčinnejšou strelou bola "zápesťovka" s 3370 gólmi a takmer 50% úspešnosťou. Najviac gólov padlo zo smrtiacej vzdialenosti 11-15 stôp (3,3m – 4,5m) od bránky. Približne každá štvrtá z nich skončila za bránkovou čiarou. S veľkým rozdielom zaostali strela švihom a golfák. Švihovka mala 15% účinnosť, golfák 13%. Neohrozeným kráľom rýchlej zápesťovky bol Steven Stamkos s 60 gólmi. Takmer polovicu z nich dal zo smrtiacej zóny a druhú z tiež obľúbenej 16-20 stopovej pozície. V streľbe švihom vynikajú strelci Kane, Toews a Marián Gáborík.

"Golfák" je strela príklepovka s veľkým náprahom, diaľková strela, veľmi tvrdá no menej presná, obľúbená hlavne u obrancov. Jej vynálezcom je kanaďan Bernie Geoffroin a ujala sa aj pod prezývkou "Boom Boom" v období po 2. svetovej vojne. Majstrami golfáku, "neviditeľnej strely" sú napr. Legendy Bobby Hull, Al MacInnis, Nicklas Lidstrom alebo čech Petr Sýkora. Najúčinnejšia je priamo z nahrávky (one timer). Veľa rokov bol kráľom streľby príklepom v NHL obránca a dlhoročný kapitán Bostonských medveďov Zdeno Chára s rýchlosťou strely takmer 170 km/h! (108,8 m/ph) t. j. rýchlosť ktorou sa bežne preháňajú len autá po nemeckých diaľniciach. Svoje bomby strieľa Zdeno s extra tvrdými hokejkami s flexom 150-160. No v poslednej dobe už padol aj Zdenov rekord, prekonal ho v súťaži AHL mladý čech Martin Frk o 7 desatín (109,2 míľ/h) a aj kanaďan Slapshot XT, testovací robot od Hockey Robotics, ktorý páli na bránku aj 177km strely.

Svetové a naše značky hokejok

Kanada, USA a Západná Európa

Ročne športové firmy vyprodukujú enormné množstvá hokejok, len NHL ich v základnej časti bez Playoff spotrebuje okolo 60 000! Jeden profi hráč potrebuje na sezónu 30-35 hokejok, jeden kus mu priemerne vydrží 1-2 týždne. Väčšinu svetovej výroby a predaja hokejok tvorí niekoľko firiem. Olympijské tými Kanady a USA na olympiáde v Soči boli vybavené najmä palicami od firiem Bauer, Easton, Reebok a Warrior. Značka Reebok sa zaradila k popredným hokejkovým firmám od roku 2004, keď kúpila 3 slávne fabriky s dlhoročnou tradíciou, švédsku Jofa (Titan), fínske KOHO a kanadské CCM. No ekonomickú samostatnosť si Reebok dlho neužil, keďže ho v roku 2005 prevzal nemecký športový gigant Adidas-Solomon AG, ktorý plánoval posilniť svoje postavenie na trhu v USA. V roku 2017 sa legendárna CCM vrátila do kanadských rúk, od adidasu ju odkúpil fond Birch Hill Equity Partners. Prevzatím CCM, Jofy a KOHO adidasom nedošlo len k zmene majiteľov ale aj k presunu väčšiny výroby hokejok týchto firiem z Európy do Číny. Podobne s výrobou je na tom aj ďalší legendárny kanadský výrobca SHER-WOOD, svoje tradičné drevené hokejky vyrába v Číne, sofistikovanejšie kompozitové vyrábal donedávna doma no, aj tento 15% zvyšok výroby minulý rok presunul do Číny. Ani firmy Warrior a Easton už v USA hokejky nevyrábajú. Ich výroba však ostala na americkom kontinente, presunula sa k južnému susedovi do Mexika. Menšími producentmi hokejok sú tradičná fínska Tackla a mladšia estónska firma Frontier.

SR a východná Európa

Na Slovensku som objavil iba 2 výrobcov hokejok. Tradičné Sulov-ky vyrábala Drevoindustria Bytča (či tento svoj sortiment ešte produkuje overené nemám) a palice pre rekreačných hráčov "X-it!"v objeme cca 30 000 ročne DUDA Sport z Veľkej Okružnej. U našich západných susedov v Čechách je trh väčší a aj viac výrobcov. Tradičnými sú firmy LION Horažďovice, ktorí robia drevené aj plastové hokejky značiek Lion a Artis, Lionky po dlhé roky dominovali u hráčov spoločnej Československej extraligy, u nich sa vyrábali aj slávne zakrivené Alpačky, a pražská firma VHV-Opus s 40 ročnou tradíciou. Veľkým tradičným výrobcom je aj TOHOS Svratky, ktorý vyrábal 44 rokov hokejky Tohos do r. 2009 keď ich výrobu prevzala firma Swerd. Od 2. polovice 90tých rokov vyrábali hokejky v objeme 40 tis. ročne s obratom 10 mil. Kč, od roku 2004 s menším objemom len 25 tis. ks. Kratšiu "len" 33 ročnú tradíciu má firma PASSVILAN z Lanžhotu. Menší Stoon v Stonařove sa zameriava na výrobu 100% karboniek. Výrobcu väčšieho rangu by sme asi nehľadali za našimi východnými hranicami no nízke výrobné náklady ho tam prilákali. Bola ním Rakúska športová firma Fischer ktorá v Mukačeve založila spoločný rakúsko-ukrajinský podnik a okrem známych lyží fišeriek chrlila ročne aj 1,4 milóna hokejok a radila sa tak donedávna svetovo na 4. miesto. Táto výroba hokejok je avšak už minulosťou, v októbri minulého roka mukačevský závod zničil požiar. Vyrábali napr. hokejky značiek TPS, Zetra a Ferland známe v Európe. Aby sa udržali vo svetovej špičke ročne investovali do inovácie od 3 do 5 miliónov eur, ak chceli byť ešte lepší, tak by tie investície museli zdvojnásobiť. Z Mukačeva do sveta putovalo až 137 modelov hokejok v 70 modifikáciách a hrávali s nimi hráči v KHL aj NHL.

Zroje článku :

https://www.birthplaceofhockey.com/origin/original-equipment/micmacstx/

https://en.wikipedia.org/wiki/Ice_hockey_stick

https://sportnet.sme.sk/spravy/s-drevenou-hokejkou-hra-uz-len-stumpel-drevo-vytlacili-technologie/

https://sportnet.sme.sk/spravy/drevene-hokejky-vymieraju-svet-hra-s-kompozitovymi/

https://www.expensive-world.com/most-expensive-hockey-sticks/

https://www.cas.sk/clanok/23377/kledrowetz-vymenil-po-rokoch-hokejku/

https://hokejman.cz/vse-o-hokejkach/

https://www.hokejovekorcule.sk/news/ako-spravne-vybrat-hokejku

http://blog.yourchoice.sk/hokejove-sialenstvo/

https://thehockeywriters.com/you-wont-believe-this-new-hockey-stick-design/

https://www.sportico.com/business/commerce/2020/tovi-hockey-stick-design-approval-1234609233/

http://hokej.pravda.sk/nhl/clanok/137286-chara-predstihol-legendy-ma-najtvrdsiu-strelu-priklepom-v-historii/

https://www.idnes.cz/hokej/extraliga/jak-vypalit-puk-rychlosti-160-km-h-aneb-kdyz-strili-petr-sykora.A100108_205737_lyzovani_rou

https://www.sportovymagazin.sk/charov-rekord-padol-najtvrdsiu-strelu-v-zamori-ma-tento-cech-video/

https://www.trend.sk/biznis/drevoindustria-sulov-stoji-pred-klucovym-rozhodnutim

https://dudasport.sk/o-nas

http://illumin.usc.edu/223/composite-technology-and-the-hockey-stick-revolution/

http://www.sport.cz/hokej/ostatni/clanek/187495-video-seznamte-se-robot-slapshot-xt-ktery-prekonal-ve-strelbe-i-charu.html

http://www.thestar.com/news/insight/2012/12/22/hockey_sticks_madeinmexico_evolution_of_a_canadian_icon.html

Rozbor střelby ledního hokeje v juniorské kategorii - Bakalářská práce, Jiří Morev, Apak – Zem, Brno, 2007

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Milujú ho aj v Holandsku i Anglicku. Kto je Christian Eriksen?

Štyrikrát sa stal najlepším futbalistom Dánska.

KOMENTÁR MATÚŠA KRČMÁRIKA

Dejiny sa znova naplno rozbiehajú. V čom sa Fukuyama mýlil? (komentár)

Kazateľ konca dejín si za ideou stojí.


Už ste čítali?